Daňové plánovanie? Obchádzanie daní? Daňový podvod? Aký je rozdiel?

Odkedy si OECD a EU dala za prioritu boj proti daňovým únikom a financovaniu terorizmu, objavili sa rôzne milné chápania ohľadom daňovej optimalizácie.
Plánovanie znižovania daní a jeho chápanie je prozaicky jednoduché. Spoločnosti využívajúce tieto možnosti majú za cieľ vyšší profit. Avšak nie je jedno, akým spôsobom ten vyšší profit dosiahnu. Existujú možnosti legálne a nelegálne.

1. Daňové plánovanie

V daňovej politike každého štátu sú zakotvené rôzne možnosti, ako získať úľavy. Spoločnosť s profesionálnym daňovým poradcom a s vypracovanou daňovou politikou vie úspešne znižovať svoje daňové zaťaženie, s využitím možností ponúkaných legislatívou daného štátu. Pri riešení svojej daňovej politiky má každý nárok na to, aby si ju vytvoril ideálne, a s dosiahnutím najvyššieho možného zisku.

2. Obchádzanie daní

Veľa vyspelých krajín má zložitú daňovú legislatívu, ktorá sa neustále a vysokým tempom mení. Často sa stáva, že niektoré oblasti činností nie sú dostatočne „chránené“ zákonom, príp. predpis nie je dostatočne presný. V prípade, ak spoločnosť objaví takúto „dieru“ v zákone v spolupráci s daňovým poradcom, a rozhodne sa ju využiť, svojim konaním neporušuje zákon, avšak porušuje daňovú etiku.

3. Agresívne obchádzanie daní

Najviac využívaná metóda nadnárodnými spoločnosťami. V tomto prípade spoločnosť využíva „medzery“ v zákone vo viacerých štátoch. Svoje zisky presúva do toho štátu, kde je daňové zaťaženie najmenšie. Ani tento spôsob nie je v rozpore so zákonom, ani s medzinárodnými dohovormi. Avšak vzniká obrovský tlak na obmedzenie takejto politiky zo strany vlád.

4. Daňový únik

V tomto prípade sa jedná o úmyselné zavádzanie zo strán spoločností, ktoré úvádzajú nepravdivé údaje vo svojich daňových priznaniach za účelom dosiahnutia vyššieho zisku. Ďalšou nezákonnou činnosťou spoločností je využívanie daňových úľav, ktoré im v zmysle zákona neprislúcha. Obe spomenuté možnosti sú nezákonné.