Predpokladané následky globálnej výmeny informácií v oblasti daní

Už pred zavedením globálnej výmeny informácií v oblasti daní (Štandard pre automatickú výmenu informácii v daňovej oblasti (AEOI)) mali finančné inštitúcie pripravené štandardy a technické prostriedky pre činnosť v tejto oblasti, aby mohli poskytovať relevantné informárie o svojich klientoch a ich transakciách, keďže už zopár rokov funguje zabehnutý systém FATCA.
V procesoch sa môžu vyskytnúť určité otázky ohľadom záhraničných firemných konštrukcií, kde nie je celkom jasne definované, že v akom prípade a o kom je nutné posunúť informácie príslušným daňovým orgánom. Stať sa teda môže, že jednotlivé štáty poskytnú odlišné informácie o tom istom subjekte. Ďalšou možnosťou je, keď finančná inštitúcia nebude vedieť zaujať postoj, či dané dáta poskytnúť alebo nie. Vidina sankcií v takýchto prípadoch donúti finančné inštitúcie, aby informácie poskytla, aj keď to nutné nebude, tak ako aj v prípade FATCA.
Zatiaľ neexistuje precedens na to, aký postup zvolia príslušné daňové orgány v procese šetrenia na základe získaných informácií. Môžme iba predpokladať, že v prípade fyzických osôb zvolia dôkladné prešetrovanie pôvodu financií na záhraničných účtoch, preukazovanie ich zdanenia a pod. Zrejme ten istý postup čaká aj fyzické osoby „zapletené“ aj vo firemných konštrukciách. Daňové úrady budú skúmať väzbu danej osoby k spoločnosti, jeho vplyv na prostriedky a ich pôvod. Obvzláštnú starostlivosť budú venovať účtom vedeným v daňových rajoch.
Pre prípad nezmluvných štátov už zaviedla vláda SR tzv. zrážkovú daň vo výške 35%. Môžeme tak očakávať, že aj v prípade AEOI sa použije už použitý štandard. Je však nutné poznamenať, že váha dokazovania bude na strane daňových úradov. Pri záhraničných firemných účtoch sa každá osoba disponujúca nad daným účtom de facto považuje za majiteľa toho účtu. Zavedením AEOI sa dosiahne s najväčšou pravdepodobnosťou iba „útek“ do takej krajiny, ktorá neratifikovala AEOI. Na atraktivite týmto získava Čierna hora, ktorá zatiaľ neposúva žiadne informácie o svojich klientoch príslušným daňovým úradom. Taktiež Srbsko je jedným z možných adeptov na „útek“. Zatiaľ žiadne štúdia neexistujú ohľadom vplyvu AEOI na globálnu ekonomiku. Zaujímavé však je, že medzi najväčším investorov záhraničného kapitálu v Indií je Mauritius, v Číne Hongkong, v Rusku Panenské ostrovy a v Brazílií Luxembursko. Uvedené jurisdikcie patria medzi najznámejšie tranzitné krajiny, práve kvôli nízkej daňovej a odvodovej zaťaženosti. Najviac spoločností, ktorých sa AOEI bude resp. týka, sú registrované v hore uvedených štátoch. Otázkou teda je, že aký bude mať vplyv AEOI na investície v rôznych krajinách, od spoločností registrovaných v hore spomenutých daňových rajoch.